Patrónka múzea Po stopách času

Sv. Alžbeta Uhorská

Dnes je sviatok sv. Alžbety Uhorskej, ktorú sme si vybrali za patrónku múzea Po stopách času. Práve táto svätica sa spája s históriou obce Pusté Čemerné, pretože už v stredoveku v 14. storočí stál v obci jej zasvätený kostol.

V múzeu sme preto vytvorili pamätnú kaplnku sv. Alžbety Uhorskej, kde sme zároveň inštalovali expozíciu Duchovenstvo v Pustom Čemernom.

Dňa 16.11.2025 nám ju slávnostne otvoril a požehnal dôstojný pán kaplán Mgr. Ľuboš Juraško. Doprovodný spev kantorky Slávky Zubkovej, Lejky Moravskej a Barborky Antoličovej nám ešte viac umocnil tento nevšedný zážitok a obohatil tak program prítomným hosťom.

Sv. Alžbeta bola dcérou uhorského kráľa Ondreja II. a jeho manželky Gertrúdy, pochádzajúcej z Bavorska. V Prešporku (dnešnej Bratislave) prežila prvé štyri roky života. Z politických dôvodov bola už ako jednoročná zasnúbená s durínskym grófom Ľudovítom IV., ktorý mal v čase zásnub osem rokov. Do štyroch rokov žila sv. Alžbeta na rodičovskom kráľovskom uhorskom dvore, odkiaľ bola v roku 1211 prevezená do sídla svojho snúbenca na hrad Wartburg v Durínsku.

Po dovŕšení 14 rokov sa sv. Alžbeta zosobášila s Ľudovítom IV. Z toho manželstva pochádzajú tri deti - syn Hermann, neskorší nástupca Ľudovíta IV.; Sofia, neskoršia brabantská kňažná a Gertrúda, ktorá sa stala rehoľníčkou a je dodnes uctievaná ako blahoslavená.

Sv. Alžbeta užívala síce kniežací majetok, no nie pre seba, ale pre chudobných a chorých, pretože jej život bol zreteľne poznačený ideálmi jej súčasníka sv. Františka z Assisi. Grófovým príbuzným sa počínanie sv. Alžbety nepáčilo. Po tom čo Ľudovít IV. v roku 1227 zahynul v južnom Taliansku počas križiackej výpravy, príbuzní jej manžela proti sv. Alžbete tvrdo zakročili. Odňali jej deti, odmietli uznať jej dedičské nároky po manželovi a vyhnali ju z Wartburgu.

Sv. Alžbety sa ujal jej posledný spovedník, kazateľ Konrád z Marburgu. Ten pre ňu vymohol časť majetku z jej dedičského podielu. Sv. Alžbeta sa ho vzdala v prospech nemocnice v Marburgu, kde až do svojej smrti v roku 1231 slúžila chorým. Konrád z Marburgu navrhol vymenovanie za svätú pápežovi. Štyri roky po jej smrti ju pápež Gregor IX. vyhlásil za svätú.

Svätá Alžbeta oroduj za nás.