Balada: Kováčova pieseň

Táto lyrická skladba je elegickou piesňou venovanou kováčovi z Pustého Čemerného – symbolu zanikajúcich tradičných remesiel. Prostredníctvom refrénu, bohatých metafor a kontrastov medzi minulosťou a prítomnosťou vytvára obraz dielne ako živého centra obce, kde kováč bol nielen remeselníkom, ale aj autoritou a srdcom komunity.

Ústredná metafora „čas je oheň, čo aj tvrdé láme“ spája kováčsku symboliku s filozofickou úvahou o plynutí a premene. Kontrast medzi „oheň dýchal“ a „ticho v hámri“ zdôrazňuje stratu a nostalgický tón, no záverečné obrazy prinášajú nádej: remeslo síce zaniklo, ale v piesni a pamäti komunity pretrváva.

Skladba tak prekračuje lokálny rámec a stáva sa univerzálnym obrazom všetkých tradičných povolaní, ktoré miznú pod tlakom modernizácie, no ostávajú iskrou kultúrneho dedičstva.

Páči sa Vám táto balada? Adoptujte si ju v rámci nášho projektu o ktorom sa môžete dozvedieť viac TU.

Baladu si môžete vypočuť TU.