HABEMUS PAPAM!

Slová Habemus papam – „Máme pápeža“ – vždy zaznejú z balkóna Baziliky sv. Petra s nádejou. Sú to slová, ktoré neoznačujú len začiatok nového pontifikátu, ale aj zrodenie novej nádeje pre veriacich i neveriacich. V roku, keď si pripomíname 80. výročie konca druhej svetovej vojny, dostávajú tieto slová nový, naliehavý význam.

Pápež ako duchovný vodca miliónov ľudí má jedinečné postavenie – je mostom medzi národmi, náboženstvami i generáciami. V časoch, keď sa svet znovu potýka s napätím, konfliktmi a polarizáciou, vystupuje pápež ako mierotvorca – pontifex, doslova „staviteľ mostov“. Práve teraz potrebujeme jeho hlas, ktorý volá po odpustení, dialógu a jednote.

Osemdesiat rokov po najničivejšom konflikte v dejinách ľudstva sa musíme zamyslieť: akú stopu zanechávame my? Sú to slová nenávisti, alebo činy zmierenia? Habemus papam nám pripomína, že aj dnes je možné zjednocovať, odpúšťať a hľadať spoločné dobro. V duchu posolstva evanjelia a na základoch historickej pamäti je pápež výzvou – k pokoju, ktorý nezačína vo veľkých a hlučných prejavoch, ale v tichu srdca každého človeka.

Nech sa teda spomienka na koniec vojny a pápežské Habemus papam spoja do jednej výzvy: obnoviť vieru v mier, ľudskosť a spoločnú cestu k zmiereniu sveta.

Habemus papam!

Vivat papam Lev XIV!