Paradox našej doby
Slovanský neonacizmus na Slovensku
Dnes, 9. septembra, si na Slovensku pripomíname pamätný Deň obetí holokaustu a rasového násilia, ktorý odkazuje na konkrétnu udalosť - prijatie tzv. Židovského kódexu. Židovský kódex bol vládnym nariadením v prvej Skovenskej republike obsahujúce súbor protižidovských predpisov. Vydané bolo dňa 9. septembra 1941.
Na Slovensku, krajine ktorá stratila takmer 300 000 svojich občanov počas druhej svetovej vojny a kde nacisti plánovali "germanizáciu" alebo deportáciu celého slovanského obyvateľstva, dnes paradoxne pôsobia skupiny hlásajúce sa k nacistickej ideológii. Táto tragická irónia odhaľuje hlboký problém našej spoločnosti: historickú amnéziu a jej devastujúce následky.
Keď obete adorujú svojich katov
Generalplan Ost, nacistický plán na "rasové prepracovanie" východnej Európy, jasne stanovoval osud Slovanov - väčšina mala byť vyhladená, zvyšok zotročený. Slováci boli v tejto vízii budúcnosti označení ako "Untermenschen" - podľudia bez práva na existenciu. Napriek tomu dnes vidíme slovenských mladých ľudí s nacistickými symbolmi, ktorí si neuvedomujú, že ctia ideológiu určenú na ich vlastné vyhladenie.
Súčasné prejavy a politické súvislosti
Táto historická slepota sa prejavuje nielen v marginálnych extrémistických skupinách, ale preniká aj do mainstreamu. Keď politici bagatelizujú fašistické symboly, keď sa vojnový štát a jeho predstavitelia relativizujú, keď sa antifašistický odboj spochybňuje - vytvárame priestor pre normalizáciu ideológií, ktoré sú pre Slovanov existenčne nebezpečné.
Politické hnutia, ktoré flirtujú s autoritárskymi riešeniami a šíria konšpirácie o "cudzích vplyvoch", často nevedomky kopírujú nacistické propagandistické techniky. Hľadanie "vnútorných nepriateľov" a "vinníkov" za ekonomické a sociálne problémy je presne ten mechanizmus, ktorý kedysi umožnil nacistom získať podporu.
Nebezpečenstvo zabudnutia
Historická amnézia nie je nevinná. Keď spoločnosť prestane rozumieť vlastnej minulosti, stáva sa zraniteľnou voči opakovaniu tých istých chýb. Na Slovensku to vidíme v:
- Glorifikácii vojnového štátu, namiesto objektívneho historického hodnotenia
- Relativizácii holokaustu a nacistických zločinov
- Šírení antisemitských a protimenšinových stereotypov
- Prijímaní autoritárskych riešení ako odpovede na komplexné problémy
Cesta vpred
Riešením nie je cenzúra alebo tabuizácia, ale kvalitné historické vzdelávanie a kritické myslenie. Musíme:
1. Učiť sa z histórie - nielen dátumy, ale aj mechanizmy a varovania
2. Pamätať si obete- všetky, bez selektívnej pamäti
3. Rozoznávať nebezpečenstvo - autoritárske tendencie v súčasnej politike
4. Brániť demokraciu - aktívne, nie pasívne
Po stopách času
Aj v múzeu Po stopách času v Pustom Čemernom môžete vidieť tragický dopad rozhodnutia z 9. septembra 1941 vo forme autentických židovských relikvií, či fotografie tvárí obetí holokaustu pustočemerňanských predkov židovského pôvodu.
Záver
Slovanský neonacizmus je symptómom hlbšieho problému - spoločnosti, ktorá zabudla na vlastnú históriu. Na Slovensku, kde každá desiatina obyvateľa zahynula počas nacistického šialenstva, si nemôžeme dovoliť túto amnéziu. Pamäť nie je len o minulosti - je to imunita proti opakovaniu najtemnejších kapitol ľudskej histórie.
Len spoločnosť, ktorá rozumie svojej minulosti, dokáže chrániť svoju budúcnosť.