Sv. Urban, patrón vinohradníkov

Dnes, 25. mája oslavujeme sviatok sv. Urbana. Patróna vinárov, vína a vinohradníkov, ale aj debnárov. Sv. Urban bol galo-románskym rímskokatolíckym kňazom, šiestym biskupom na jednom z najvýznamnejších biskupských stolcov vtedajšej Gálie v severovýchodnej oblasti Burgundska. Žil v rokoch 300 až 375.

Vinič hroznorodý patrí medzi najstaršie kultúrne rastliny. Väčšina autorov vedeckých publikácií uvádza, že vinič pochádza zo strednej Ázie a z Kaukazu z oblasti Čierneho a Kaspického mora. Podľa vykopávok archeológov a nálezov semien viniča sa zistilo, že vinič sa rozšíril ďalej do Egypta, Sýrie, Babylónie, potom do Číny, Palestíny a Grécka. Z Grécka sa rýchle rozšíril do Rímskej ríše a do oblastí, ktoré Rimania pri svojich výbojoch obsadzovali. 

Výnimkou nebola ani oblasť Zemplína. Tá bola v histórii známa najmä tokajským vínom, ktoré sa doposiaľ pestuje v jeho južnej oblasti. Podľa štúdie „Z histórie vinohradníctva na Zemplíne“ však vinice postupovali na sever už v 11. storočí a to po Michalovce až Humenné. Tieto vinohrady sa spomínajú aj neskôr v rokoch 1336, 1337 a 1358 v listinách grófa Sztarayho. Je známy aj fakt, že v roku 1312 udelil kráľ Karol I. privilégium michalovským šľachticom, v ktorom je i zmienka o mierach a ich využívaní. Išlo o krok, ktorým sa mal zjednotiť spôsob merania a udávania obsahu vyrobeného vína.

V Pustom Čemernom sa vinice prvýkrát spomínajú v roku 1385 a pravdepodobne boli vysadené na tzv. Viničkách pod lesom, kde by mali ideálne podmienky kvôli prirodzenému slnečnému svetlu a výnimočnému zeolitovému pôdnemu podkladu. Tento predpoklad umocňuje aj zakreslenie pravidelných záhonov na mape z roku 1845. Samotné potvrdenie tejto tézy však prenacháme samozrejme odborníkom.

Ďakujeme lokálnemu rezbárovi a skvelému človeku Jozefovi Hakošovi za jeho vlastnoručne vyrezanú sošku sv. Urbana, ktorá nám bude v múzeu "Po stopách času" pripomínať i túto prastarú hoc už zaniknutú tradíciu pestovania vína v tejto obci. Je uložená v expozícii "Remeslá starých čias".